Presne ako bolo povedané;
Mnozí majitelé si naberou víc, než jsou schopni zvládnout. Poznám to, krď bola Meliša malá (asi tak 3 mesiace), mama musela ísť do nemocnice na operáciu... A keďže sme mali doma babičku, ktorá má bohužial tiež problémy s nohami, všetko samozrejme padlo iba na mňa...
A teda, vstávala som okolo 5 ráno, potom vyvenčiť prvý raz, druhý raz, potom škola, hneď po škole venčiť, potom ešte raz pred tréningom, potom po tréningu a ešte raz okolo pol noci... A to bolo zrovna p´somkové obdobie pred koncom prvého polroka... Proste príliš, ja som to nezvládala, bola som celá vynervovaná a ona taktiež, keďže zo mňa všetko cítila... Proste hrôza a des... Teraz je už venčenie skôr zábava. Ráno ma to vždy zobudí a nakopne do nového dňa, poobede je to zážitok z agility, alebo nejakého nového miesta, a večer je to pohodové venčenie s inými majiteľmi, psíci sa sami pekne hodinku vybláznia a my pokecáme...
Ja osobne nie som zástanca názoru "bojové plemená psov"... Veď predsa pes za to nemôže a za to, že vyzerá hrôzostrašne, nemusí byť hneď zlý... Máme tu vedľa v bytovke stafordšírsku, ale teriérku, čiže také malé desné hovádko... Keď sme ju prvý krát stretli, Mela sa k nej rozbehla a ja som už len s hrôzou očakávala, že ju napadne... Ale ona len proste zakývala chvostom, oňuchali sa a začali sa hrať...
Pokiaľ ide o pojem psia psychológia, na také niečo viac než len verím... Uznávam to... Človek by vážne mal kontrolovať svoju energiu a pod...
Malé deti milujeme, ako kólia je veľmi ohľaduplná a milá, vie ohodnotiť, čo a ako sa má správať k danému dieťatku... S jedným chlapcom sa natoľko spriatelila, že jej on (2-ročný) dával z ruky jeho bebe sušienky...
Ale mám výsostný problém s výrokom rodičov; " Nechoď k tomu psovi, pohryzie ťa/ zožerie ťa!" Tak porom jasné, že decko s vreskotom uteká od môjho štenǎťa, veď predsa aj vlk z červenej čiapočky žral ľudí a bol zlý, tak potom aj tento pes je zlý a zožerie ma!!!