Aký je ten život krátky.

Jedného dňa sa v otcovi prelomili bariéry a dovolil mi kúpiť si psíka akéhokoľvek len nech je malý :) aby zapadol do našej svroky 4 mopsov, yorka, čivavky a bradáča.Tak na narodky som si vybral fenečku jacka russella. Našli sme si krásne šteniatko bielu fenečku s čiernym fľakom na očku :) Tak sme si ju priviezli domov s majiteľom sme ostali v kontakte aby nám pomáhal atď ...fenečka bola krásna a trocha šantivá hneď sa skamarátila s našou čivavkou Meggie s , ktorou zdieľala jeden pelech. Bol to super psík presne taký akého som chcel. Cvičil som ju na poľovníctvo denne sme behali po poli cvičili sme povely a šlo nám to teda pekne. Mamka ju milovala lebo bola bodkovaná ako dalmatín po ktorom túžila miloval som jej vetu .. môj vysnívaný dalmatínec.. :D všetko šlo v pohode oslávalili sme 3 mesiace bola pekne vycvičená, skamarátila sa s rodinkou. No jedného dňa to prišlo. šok!! Bol som v záhrade a oco sa vracal z práce autom, vošiel do dvora a zrazu som začul silné kvílenie dedo na mňa z dvora kričí prešiel psíka, rýchlo bežím do predu, pýtam sa ktorého tvoju malú engie bol som hotový :( bežím tam a nad malým bielim telíčkom plače celá rodinka. Engie tam ležala bezvládne, bez pohybu vedel som že je koniec. Vtedy sa mi hlavou premietol celý náš spoločne strávený život. Bol to najhorší deň v mojom živote.

Týmto malým článkom sa nechcem nejako vyplakávať, to mi ju nevráti, ale týmto článkom jej chcem vzdať poctu, i keď sme mali také  chvíľky keď sme sa nemali radi, ale nebolo to tak. Aj keď som k tebe neprejavoval zvláštne city, ktoré sú po puberte oslabené mal som ťa veľmi rád.  A touto cesto ti posielam list do neba a chcem sa ti chcem ospravedlniť ... za to čo sa stalo ... ahoj dalmatínec ... :( :-*